Kde sa berie akné a mastná, lesklá pleť?

Kde sa berie akné a mastná, lesklá pleť?
Rubrika: Problémy s pleťou 23.05.2019
tlač

Mastná pleť, jej neustály lesk, ktorému sa nedá zabrániť ani opakovaným pudrováním, a k tomu čas od času pár pupienkov - typický problém, ktorý niekedy v priebehu života potrápi cez tri štvrtiny ľudí.

Kde sa berie mastná pleť?

Jej pôvod môžeme vystopovať v pilosebaceóznych folikulách (tiež nazývaných pilosebaceózne jednotky). Tie sa nachádzajú všade na povrchu kože. Jediné oblasti, kde ich nenájdete, sú chodidlá a dlane. V každom vačku nájdeme kanálik, ktorý je zakončený dermálnou papilou, vlasovým vláknom, mazovou žľazou a mazovým kanálikom. Ten ochraňuje a podporuje vlasové vlákno a umožňuje odtok kožného mazu, ktorý by mohol žliazky upchať. Vďaka kanáliku sa dostane maz na povrch kože.

Kožný maz je holokrinný výlučok vypúšťaný mazovými žľazami. Pri jeho uvoľňovaní dochádza ku deštrukcii mazových buniek. Samotné slovo holokrinný znamená to, že dôjde k sekrécii mazových žliaz, keď uvoľnený výlučok úplne zaplní bunku. Tá potom podľahne programovanej bunkovej smrti (apoptóze) a celá sa premení na svoj vlastný výlučok.

Najväčší počet mazových žliaz nájdeme v T-zóne, najmä na čele, kde je ich hustota 423 folikul na cm3. Na tvári sú mazové žľazy najväčšie, zaujímavé ale je, že ich kanáliky sú mnohokrát menšie. A práve v tom pravdepodobne tkvie príčiny akné.

Bunky v mazových žľazách zvané sebocyty, ktoré utvárajú kožný maz, sú zvláštnym typom keratinocytov. Rozdeľujeme ich buď na nediferenciované, diferencované alebo zrelé. Nediferenciované sú prichytené k bazálnej membráne. Neskôr sa diferencujú centripetálnych, teda z periférie do centra alveolu. Zrelé bunky sú asi stokrát väčšie ako bazálne bunky. Ich bunkové jadro sa rozpadá, rovnako ako celá zrelá bunka a vzniká mastná olejová tekutina - kožný maz.

Kožný maz pleť tiež chráni

Kožný maz je olejovitá tekutina zložená z triglyceridov, mastných kyselín, voskov, cholesterolu, esterov sterolov, diglyceridov a skvalénu. Prospešný je pre zachovanie fungovania epidermálnej ochrannej bariéry a pre transport vitamínu E k povrchu pleti. Vitamín E potom pôsobí antioxidačne a utvára vlastný antioxidačný systém kože pre boj s voľnými radikálmi. Okrem toho podporuje regeneračné a hojivé procesy v pleti a pôsobí antibakteriálne.

Produkcia kožného mazu sa zvyšuje v období puberty vplyvom pôsobenia pohlavných hormónov androgénov. Tie majú za následok zväčšenie mazových žliaz, proliferáciu (bunkové delenie) sebocytov a ovplyvňujú tiež metabolizmus kožných lipidov.

Pilosebaceóznu jednotky obsahujú všetky metabolizujúce enzýmy, ktoré sú nevyhnutné pre premenu dehydroepiandrosterón (DHEA) na najsilnejšie androgén s názvom dihydrotestosterón (DHT). Ten je okrem iného zodpovedný za mužské plešatenie.

V kontexte akné a pleti nás však zaujíma skôr jeho vplyv na pokožku. Nadmerne aktívne mazové žľazy sú dôvodom mastiacej sa, lesklej pleti. Sebocyty navyše môžu produkovať vlastné androgény vznikajúce z cholesterolu za účasti cytochrómu P450. Cholesterol sa premieňa na Pregnenolon, prekurzor estrogénu. Androgény potom zvyšujú množstvo produkovaného kožnému mazu. Práve preto sa mnoho prístupov redukujúcich mastnú, aknóznu pleť zameriava práve na rolu hormónov v tvorbe kožného mazu.

Dôležitý je však aj hydrolipidný film kože (niekedy tiež nazývaný kyselinový ochranný plášť). Toto ochranné, mierne kyslé prostredie tvoria kožný maz, pot, a dokonca nečistoty na povrchu kože. Je však nevyhnutné pre správne fungovanie pleti a jej ochranu pred baktériami a ďalšími patogénmi, rovnako ako predčasným rozpadom kožných buniek. Mastnej pleti sa možno preto môžeme chcieť zbaviť, ale túto hydrolipidnú vrstvu si rozhodne chceme na koži zachovať a nenarušovať ju.

A ako vzniká akné?

Akné sa objavuje kvôli upchatiu a zápalu mazových žliaz, jedného z typov pilosebaceóznych jednotiek. Primárnym prejavom akné je pupienok /lézia/mikrokomedón. Ten nie je voľným okom viditeľný, ale je už prvou známkou zápalu v pleti. Rozvinúť sa však môže ako nezápalový komedón alebo horšie, do už zápalovej papule, pustoly či uzlíka rôznej veľkosti.

Hlavné príčiny sú tri:

1. Zmenená folikulárnej keratinizácie

Vrchná časť vlasového folikulu je zložená zo stratum corneum, ktoré musí podľahnúť optimálnemu procesu deskvamácia. U normálnej pleti dochádza k tomu, že odumreté kožné bunky putujú skrz kožu nahor až k povrchu, a pleť následne opúšťajú cez vlasový folikul. Komedón sa začína formovať v dôsledku nesprávnej deskvamácia folikulárnej výstelky. Tá by mala kožu opustiť v podobe drobných, jemných častíc. Ak sa však epitel odlučuje vo väčších častiach, môže moji problém folikulom prestúpiť, a tým pádom môže dôjsť k upchatiu póru. Dôvodom, prečo vznikajú väčšie častice, môže byť nadprodukcia kožného mazu, kvôli ktorému k sebe bunky pevnejšie priľnú. Keď sa potom keratotický "špunt" pod folikulovým pórom zväčšuje, pór sa zväčšuje a začína byť viditeľný - stáva sa uzavretým komedónom. Akonáhle sa pór rozšíri, vzniká otvorený komedón, teda hovorovo tzv. čierna bodka.

2. Hyperplázia mazovej žľazy

Bazálna vrstva pilosebaceóznej jednotky neustále produkuje nové bunky. Tie syntetizujú kožné lipidy a podstupujú apoptózu (programovanú bunkovú smrť), pri ktorej uvoľňujú svoj bunkový obsah do folikul. Kožný maz tak vlastne reprezentuje jedno zo záverečných etáp diferenciácie buniek sebocytov. Je výsledkom hromadenia sa cytoplazmatických lipidových kvapôčok. Nasleduje bunková dezintegrácie a uvoľnenie ich obsahu do folikul. Táto proliferácia kožného mazu môže mať za následok, že sa odumreté kožné bunky spoja dohromady a upchajú vlasový folikul, čím utvorí mikrokomedón. Odtiaľ je potom už len krôčik ku komedónu, čiernej bodke. Jej farbu spôsobuje oxidácie melanínu a lipidov v kožnom maze.

3. Proliferácia P. acnes

Propionibacterium acnes (P. acnes) je anaeróbna baktéria, ktorá prospieva v prostredí s malým množstvom kyslíka. Vyskytuje sa v pilosebaceóznych folikulách. Oxidatívny stres, ktorému tieto jednotky pôsobeniu voľných radikálov podliehajú, môžu prostredie, ktoré je pre P. acnes úplne nevhodné, zmeniť na také, v ktorom sa naopak týmto baktériám darí. P. acnes potom prospieva a môže začať produkovať enzýmy a ďalšie látky, ktoré môžu dráždiť pleť a byť príčinou jej zápalu okolo upchatého póru. Nadmerné množenie P. acnes hydrolyzuje (rozkladá za spotreby vody) triglyceridy v kožnom maze až na voľné mastné kyseliny. Hydrolýzou tak môže dôjsť k vzniku mikrokomedónov. Z ktorého je to už len krok k zápalovému akné. Priamy podiel môže mať P. acnes na vzniku zápalu v pleti tiež tým, že generuje prozápalové enzýmy (lipázy, proteázy, hyaluronidázy).

Koniec článku