UVA

Typ elektromagnetického žiarenia s najdlhšou vlnovou dĺžkou z troch typov ultrafialového žiarenia, je zodpovedné za starnutie kože

V priebehu našeho života je väčšina z nás vystavená vysokým dávkam UVA žiarenia. Až 95% ultrafialového žiarenia, ktoré na Zem dopadne, je práve UVA žiarenie. Intenzita žiarenia je v priebehu dňa aj v priebehu celého roka zhruba rovnaká a prestupuje cez mraky aj sklo.
 
UVA sa vstrebáva hlbšie do pleti než UVB, a je už roky považované za hlavnú príčinu starnutia pleti a vzniku vrások, tzv. fotostarnutia. Až donedávna však boli vedci presvedčení, že nestojí za výraznými epidermálnymi (najvrchnejšia vrstva kože) poškodeniami, medzi ktoré sa radí aj väčšina rakovín kože. UVA nielen, že sa na rozvoji rakoviny kože podieľa, ale dosť možno ho dokonca priamo spôsobuje.
 

Nebezpečenstvo z opaľovania

UVA je zároveň hlavným typom lúčov, vďaka ktorým sa opaľujeme do hneda, či už na slniečku alebo v soláriu. Lenže opaľovanie ako také spôsobuje na pleti škody, ktoré sa sčítavajú. Opaľovanie má za následok poškodenie DNA pleti; stmavenie kože je nedokonalý pokus zabrániť budúcemu poškodeniu DNA. Tieto nedokonalosti a mutácie môžu viesť až k rakovine kože.
 
Soláriá vyžarujú predovšetkým UVA lúče. Vysokotlakové lampy používané v týchto salónoch vyžarujú dvanásťkrát vyššiu dávku UVA žiarenia než slnko. Nie je preto prekvapením, že ľudia, ktorí soláriá pravidelne navštevujú, majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja spinocelulárneho karcinómu a 1,5-krát vyššie riziko vzniku bazaliomu. A podľa súčasných výskumov zvyšuje prvá návšteva solária už v mladosti riziko vzniku melanómu o 75%.
 
UVA žiarenie má najdlhšiu vlnovú dĺžku zo všetkých ultrafialových žiarení (UVA, UVB, UVC), teda 320-400 nanometrov a ďalej sa delí na dva vlnové rozsahy UVA I s vlnovou dĺžkou 340-400 nanometrov a UVA II s vlnovou dĺžkou 320-340 nanometrov .
 
 UVA žiarenie