Druhov plešatenia poznáme hneď niekoľko. Niekedy sú na vine pohlavné bunky, inokedy stres a inokedy zase vlastný imunitný systém. Aby ste dôvodom, prečo vám padajú (alebo v budúcnosti môžu vypadať) vlasy, dostatočne porozumeli, rozhodli sme sa vás prostredníctvom nášho Magazínu krásy zoznámiť s rôznymi typmi plešatenia.
Alopecia areata (AA) sa považuje za tretiu najčastejšiu formu straty vlasov (po telogéne efluvium a androgénnej alopécií). Riziko, že sa s AA niekedy počas života stretnete, je pomerne vysoké, skoro 2%. Nezdá sa vám to tak veľa? Tak si to prepočítajte inak - s alopeciou areata sa počas svojho života stretnú dvaja ľudia z každých sto ľudí. To už nie je tak málo, že? Pozitívne však je, že AA nie je nákazlivá, takže aj keď sa stretnete s niekým, kto ňou zrovna trpí, nemáte šancu ju od neho len tak chytiť.
Zoberme to ale od začiatku. Slovo alopécia je lekársky termín pre stratu vlasov. Nevzťahuje sa ale iba k jednému konkrétnemu typu, ide skôr o všeobecné označenie tohto fenoménu. Slovo alopécia pochádza z latinčiny, ale možno ho vystopovať až ku gréckemu slovu "alopek", ktoré označuje líšku. Hovoríte si, prečo líška? No, nie že by snáď líšky v starom Grécku nejako extrémne plešatili. Príčina je oveľa prozaickejšia, toto označenie sa totiž vzťahovalo aj k chorobe, ktorou práve líšky často trpeli - k prašivine.
Podľa vedcov patrí alopecia areata k autoimunitným chorobám rovnako ako reumatoidná artritída. V prípade AA ale imunitný systém zameriava svoje útoky nie na kĺby, ale na vlasové folikuly. Prečo sa AA u človeka rozvinie, to stále nie je jasné. Z nejakého dôvodu sa aktivuje imunitný systém v nevhodnú dobu a začne napádať vlastné bunky. Podľa prieskumov pracujúcich s niekoľkými typmi modelov chorôb vedci zistili, že hlavným vinníkom sú niektoré typy lymfocytov, ktoré začnú vlasové folikuly pokladať za hrozbu pre celé telo, a preto pristúpia k ich eliminácii.
Alopecia areata postihuje ženy, mužov aj deti. Jej počiatočné prejavy sú viditeľné ako jasne ohraničené miesta bez vlasov, kruhového tvaru vo vlasovej časti hlavy. U mnohých ľudí zostane len u jedného či dvoch plôšok, ale u iných jedincov sa môže strata vlasov výrazne rozšíriť. Bohužiaľ, v prípade detí, u ktorých sa AA rozvinie ešte pred pubertou, je ďaleko väčšie riziko, že bude strata vlasov rozsiahlejšie a trvalého charakteru.
Alopeciu areata rozdeľujeme na niekoľko poddruhov:
-
Alopecia totalis: strata vlasov, ktorá sa rozprestiera po celej hlave
-
Alopecia universalis: strata vlasov, ktorá sa rozprestiera po celom tele a postihuje aj obočie, riasy, fúzy, pubické ochlpenie čiže všetko ochlpenie na tele
-
Alopecia barbae: strata vlasov, ktorá sa u mužov obmedzuje iba na oblasť briadky
K autoimunitnému ochoreniu patrí zápal
Zápal, ku ktorému v súvislosti s AA dochádza, sa zameriava na korene vlasových folikul hlboko v pokožke. Na povrchu pokožky je takmer neviditeľný - nedochádza k začervenaniu, miesto človek nevníma ako citlivé. Len v malom percente prípadov jednotlivci vnímajú, že ich postihnuté miesto svrbí a pociťujú miernu bolesť pri dotyku. Preto je možné prvú fáza rozvoja AA častokrát doložiť iba výrazným a nerovnomerným úbytkom vlasov.
Strata vlasov môže byť veľmi náhla, pokojne sa "rozbehne" v priebehu niekoľkých dní kdekoľvek v oblasti vlasovej plochy. Postihnuté časti pokožky nie sú ničím neobvyklé: pleť býva hladká, bez jazvičiek a známok podráždenia. Jediné, čo je na nej zvláštne, je, že na nej chýba vlasový porast! Čo je však dobrá správa - na rozdiel od ostatných autoimunitných chorôb u alopecia areata nedochádza k absolútnej likvidácii "cieľ zápalu", v tomto prípade vlasových folikul. Tie sa môžu obnoviť v momente, kedy zápal pominie.
Môže za to stres?
Ľudia iba s jednou či dvoma “plešinkami” sa často úplne a spontánne počas dvoch rokov, či sa už nejako liečia alebo nie. Aj napriek tomu asi 30% postihnutých konštatuje , že ich stav pretrváva a dokonca sa rozširuje alebo majú skúsenosť s opakujúcimi sa cyklami straty vlasov a opätovného rastu.
Tradične je AA vnímaná ako choroba spúšťaná stresom. A hoci k tejto hypotéze neexistuje jediný vedecký dôkaz, niektorí dermatológovia ju stále považujú za pravdivú a odovzdávajú ju tiež svojim pacientom. Pravda o alopecií areata je oveľa zložitejšia. Extrémny stres môže AA síce u niektorých ľudí spustiť, ale posledné prieskumy ukazujú, že na vine sú často aj gény. Podľa vedcov pravdepodobne existuje niekoľko génov, ktoré človeka robia náchylnějšího k rozvoju AA. A čím viac týchto génov človek má, tým skôr sa u neho AA rozvinie. Faktorov, ktoré sa na rozvoji alopecii areata podieľajú, je ale ďaleko viac - okrem iného napríklad hormóny, alergie, vírusy alebo toxíny v životnom prostredí. Pred alopeciou areatou si tak nemôže byť nikto istý!