Akokoľvek sa môže zdať, že deti nie sú stratou vlasov postihnuté, je to omyl! Nadmerné padanie vlasov býva dôvodom až 3 % návštev detí u detského lekára. A padanie vlasov pôsobí na detskú psychiku snáď ešte negatívnejšie než na psychiku dospelého človeka!
Tineu capitis čiže plieseň hlavy spôsobuje povrchová pliesňová infekcia pokožky vo vlasovej časti hlavy, v obočí a v oblasti rias, so sklonom "atakovať" vlasy aj vlasové folikuly. Tinea capitis je najčastejšou príčinou straty vlasov u detí. Najviac postihuje deti predškolského veku, objaviť sa však môže aj neskôr.
Infekciu vyvolávajú huby, takzvané zoofilné dermatofyty. Tie prenikajú do vrchnej vrstvy kože a napádajú vlasy a/alebo pokožku hlavy. Huby môžu napadnúť ako pokožku hlavy, tak vlasy, v tomto prípade je účinný pre diagnostiku test Woodovou lampou. V prípade, že pleseň napadne len vlasy, je tento test neúčinný. Ďalšou variantou tinea capitis je, keď sa na pokožke hlavy objavia stvrdnuté miesta, z ktorých vlasy vypadajú.
Lysiny a polámané vlasy
Prvotným znakom prítomnej infekcie je začervenanie postihnutej oblasti kože. Tá postupom času bledne a na pokožke sa vytvárajú šupinky. Vlasy začínajú byť výrazne lámavejšie s nezdravým vzhľadom. Nasleduje vznik lysiniek, pričom priamo nad povrchom kože bývajú vidieť polámané vlasové vlákna. Obyčajne sú tieto lysiny pravidelného okrúhleho či oválneho tvaru. Na hlave sa môže objaviť niekoľko lysých miest zároveň.
Niekedy sa vlasové vlákno odlomí priamo na úrovni kože, jeho vzhľad teda pripomína čiernu bodku na koži. Medzi ďalšie prejavy tinea capitis sa radí vznik šedivých šupiniek či lupín. V pokročilej forme môžu na hlave vznikať aj hnisajúce hrbolčeky.
Diagnózu určí odborník podľa vzhľadu hlavy a postihnutej oblasti. Ďalej je možné pre diagnózu využiť test Woodovou lampou, ta vyžaruje ultrafialové žiarenie, ktoré potvrdí prítomnosť pliesňovej infekcie. Test Woodovou lampou sa vykonáva v tmavej miestnosti, kedy sa na požadovanú oblasť namieri ultrafialové žiarenie z lampy. Biopsia hlavy nebýva spravidla kvôli určeniu diagnózy treba. Pre overenie diagnózy (a jej stanovenie v prípade, že sa jedná len o infekciu vlasov) je tiež nutné mikroskopické vyšetrenie infikovaného vlasu.
Liečba je jednoduchá
Tinea capitis sa zvyčajne lieči predpísaním antimykotického preparátu, ktorý pacient berie ústne zhruba po dobu ôsmich týždňov. Stav sa zlepšuje aj po aplikácii špeciálneho šampónu s antimykotickým účinkom, ktorým treba hlavu umývať dvakrát až trikrát týždenne. Pre úspešné vyliečenie a zažehnanie problému je potrebné v užívaní preparátu aj používaní šampónu pokračovať celých osem týždňov, aj po zmiznutí prvotných príznakov. Deti postihnuté tinea capitis nemusia absentovať v škole, pretože vo chvíli, keď prebieha liečba šampónom a antimykotickým preparátom, pacienti nie sú infekční. Aj cez to sa však tinea capitis môže vyskytnúť i epidemicky.
Pliesen býva spravidla zvieracieho pôvodu, zdrojom infekcie bývajú najčastejšie mačky a psy, avšak môžu ním byť napríklad aj morčatá a ďalšie živočíchy.
