Oxidačný stres

Oxidatívny alebo oxidačný stres je základnou nerovnováhou medzi produkciou voľných radikálov v tele a schopnosťou tela sa s nimi vyrovnať a detoxikovať ich škodlivý vplyv cez neutralizáciu antioxidantmi

Voľné radikály 

Voľné radikály sú molekuly obsahujúce kyslík, ktoré majú jeden či viac nespárovaných elektrónov. Tie ich robia vysoko reaktívne s ostatnými molekulami. 
 
Kyslíkové vedľajšie produkty sú relatívne nereaktívne. Prejdú však metabolickými zmenami. Nie všetky reaktívne druhy kyslíka sú škodlivé pre telo, naopak mu napomáhajú zabitím patogénov či mikróbov. 
 

Reťazové reakcie

Voľné radikály však môžu chemicky reagovať s bunkovými komponentmi ako napríklad DNA, bielkoviny, lipidy a „kradnú“ ich elektróny, aby sa stabilizovaly. Tým však príchadza k destabilizácií bunkových zložiek molekúl, ktoré potom opäť hľadajú a „kradnú“ elektrón z ďalšej molekuly. Tak sa spúšťa veľká reťazová reakcia voľných radikálov. 
 
Každá bunka, ktorá využíva enzými a kyslík, je vystavovaná kyslíkovým voľným radikálom, ktoré môžu vážne poškodiť bunky. Antioxidanty sú molekuly prítomné v bunkách, ktoré sa týmto reakciám bránia tým, že voľným radikálom „venujú“  elektrón, bez toho aby sa destabilizovali. 
 
Nerovnováha medzi antioxidantmi a oxidantmi je základom oxidatívneho stresu. 
 

Poškodenie oxidatívnym stresom

Oxidatívny stres vedie v tele k veľa patopsychologickým stavom. Patrí medzi nich neurodegeneratívne onemocnenie Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, mutácia génov a rakovinové bujnenie, chronický únavový syndróm, syndróm fragilného X, poruchy srdca a ciev, ateroskleróza, srdcový kolaps, infarkt a zápalové ochorenia.