Kyselina dokosahexaenová (DHA)

Jedna z najdôležitejších omega-3 mastných kyselín, ktorá je spätá s radom zdravotných benefitov

Kyselina dokosahexaenová sa radí k dôležitým esenciálnym mastným kyselinám, konkrétne k omega-3 mastným kyselinám. Nachádza sa v každej telesnej bunke, kľúčovú úlohu hrá pri fungovaní nervovej sústavy a mozgu a jej dostatočný príjem je absolútne nevyhnutný počas tehotenstva a v detstve. Pretože ju organizmus nedokáže sám syntetizovať, je potrebné jej dostatočné množstvo získavať zo stravy.

Z omega-3 mastných kyselín utvára DHA viac ako 90% a tvorí tiež 25% ich celkového množstva tuku. Čisto technicky si ju môže organizmus utvárať z kyseliny alfa-linolovej (ALA), no tento proces je veľmi neefektívny a len asi 0,1 až 0,5% ALA sa reálne transformuje na DHA. Pre úspešnú premenu je však podmienkou tiež dostatočný príjem vitamínov, minerálov a omega-6 mastných kyselín. Preto je vhodnejšie zaistiť si dostatočný príjem DHA stravou.

Optimalizuje hladinu krvného tuku

DHA sa v organizme vyskytuje predovšetkým v bunkových membránach. Jej prítomnosť uľahčuje vedenie a príjem nervových signálov a všeobecne komunikáciu medzi nervovými bunkami. Nízka hladina DHA v mozgu alebo zrakovom ústrojenstve môže signalizáciu medzi bunkami spomaliť, čo môže mať za následok zhoršenie zraku alebo dokonca zhoršenie fungovania mozgu. V organizme pôsobí tiež proti zápalovým procesom a znižuje hladinu krvných triglyceridov.

DHA sa nachádza najmä v morských rybách, plodoch mora a riasach. Za ideálny zdroj sú považované makrely, sardinky, haringy, losos či kaviár alebo olej z tresčej pečene. V menšom množstve sa potom nachádza aj v hovädzom mäse a mlieku dobytka živeného trávou.

Dôležitá pre mozog a koncentráciu

DHA je kľúčové pre vývoj a fungovanie mozgu, rovnako ako aj pre rast mozgového tkaniva. Najviac DHA sa nachádza v sivej hmote mozgovej a vývoj čelných lalokov mozgových je na jej množstve priamo závislý. Tieto časti mozgu sú zodpovedné za spracovávanie informácií, spomienok a tiež emócií, ovplyvňujú aj mieru koncentrácie, plánovanie a riešenie problémov a tiež správania. Nedostatok DHA v ranom veku býva preto spätý s problémami s učením, ADHD, agresivitou a ďalšími poruchami. V dospelosti a seniornom veku potom vedie nedostatok DHA k predčasnému starnutiu mozgu, spätý býva aj s Alzheimerovou chorobou, demenciou a zhoršením pamäte.