Piperín

Alkaloid udeľujúci koreniu jeho štipľavosť a pálivosť

Vďaka piperínu je korenie tým, čím je, teda pikantným korením s charakteristickou vôňou. Jeho využitie ale siaha oveľa ďalej ako do kuchyne, v tradičnej medicíne a najmä Ajurvede má už po stáročia svoje miesto isté v podobe korenia dlhého či čierneho.

Nielen v čiernom korení

Piperín prvýkrát izoloval dánsky vedec Ørsted v roku 1819 z čierneho korenia, neskôr sa ukázalo, že piperín obsahujú aj ďalšie druhy pieporov, napríklad piepor dlhý alebo západoafrický. V roku 1882 bol prvýkrát syntetizovaný piperín, a to zmiešaním piperidínu a piperoylchloridu. V semenách korenia čierneho je asi 5 až 10% piperínu, u piepra dlhého potom asi 1 až 2%.

Lepšie využitie ďalších látok

Jedným z hlavných účinkov piperínu je, že navyšuje biodostupnosť ďalších aktívnych látok a živín. Presný mechanizmus nie je známy, avšak blokuje aktivitu niektorých enzýmov zúčastňujúcich sa metabolizmu a transportu rôznych metabolitov. Posilňuje tiež využitie transportných činidiel aminokyselín a pozitívne ovplyvňuje aj ďalšie procesy, ktorým organizmus reguluje, aké látky môžu prestupovať do buniek. Najčastejšie sa spomína schopnosť piperínu zlepšovať využitie kurkumínu.

Tým, že stimuluje produkciu adrenalínu, napomáha organizmu spoločne s vitamínom C vyrovnať sa so stresom. Vďaka svojmu tzv. termogénnemu účinku podporuje chudnutie a je vhodný na získanie a udržanie optimálnej telesnej váhy, pretože navyšuje hodnotu bazálneho metabolizmu. Podporuje tiež trávenie a môže byť prospešný pri problémoch s kĺbmi či pri žalúdočných vredoch.